Vstúp do lesa
Milarepa
Čína, Tibet a Ďaleký východ · tibetský budhizmus

Milarepa

ok. 1052–1135 · hory Tibetu a Nepálu

Z pomstychtivého čarodeja sa stal najslávnejším svätcom Tibetu, ktorý žil v jaskyniach len na polievke z žihľavy.

Historická postava.

Otvor s ilustráciamiobrazy, legendy a ďalší učitelia

Kým bol

Milarepa sa narodil v zámožnej rodine. Keď otec zomrel, strýkovci zhrabli majetok a z matky s deťmi urobili slúžky. Matka presvedčila syna, aby sa naučil čiernu mágiu a pomstil sa. Podľa jeho životopisu zrútil dom počas svadby a zahynulo tridsaťpäť ľudí, a potom krúpami zničil dedine úrodu.

To, čo urobil, ho vydesilo. Začal hľadať učiteľa, ktorý mu pomôže očistiť sa od vín. Dostal sa k Marpovi, prekladateľovi a roľníkovi. Marpa ho roky nútil stavať samotného kamenné veže a búrať ich, a tak stále dokola, bez toho, aby ho čokoľvek učil. Milarepa bol blízko zúfalstva. Až potom Marpa uznal, že žiak je pripravený.

Zvyšok života strávil Milarepa ako pustovník v himalájskych jaskyniach. Obliekal sa len do bavlneného rúcha, aj v snehu. Spieval piesne, v ktorých učil obyčajných ľudí, pastierov a lovcov.

Čo učil

Každý sa môže zmeniť

Ak mohol človek, ktorý zabil toľko ľudí, dosiahnuť osvietenie, potom nikto nie je stratený.

Meditácia dôležitejšia než vedomosti

Učenosť bez praxe je prázdna. Lepšie je sedieť v jaskyni a skutočne spoznať myseľ, než veľa vedieť o knihách.

Jednoduchosť

Netreba majetok ani pohodlie. Stačí to, čo dáva príroda.

Spievaj pravdu

Učil prostredníctvom piesní, ktoré si mohol zapamätať každý. Zozbierali ich v Sto tisíc piesňach Milarepu.

Jeho slová

„Moje náboženstvo je žiť a zomrieť bez ľútosti.”
pripisované Milarepovi
„Keď pozerám do svojej mysle, nevidím nič, čo by som mohol nazvať mysľou. To je práve poznanie mysle.”
Sto tisíc piesní Milarepu, vo voľnom preklade

Legendy a príbehy

Zelený od žihľavy

Milarepa jedol roky v jaskyni len polievku zo žihľavy, lebo tam nič iné nerástlo. Jeho pokožka zozelenala, a preto ho na tibetských obrazoch maľujú so zeleným odtieňom. Keď lovci nazreli do jaskyne, považovali ho za ducha.

Pieseň pre lovca

Jedného dňa vbehol do Milarepovej jaskyne zranený jeleň a za ním poľovnícky pes. Milarepa im zaspieval pieseň a obe zvieratá si ľahli vedľa seba. Keď pribehol lovec, nahnevaný ho chcel zastreliť, ale šíp minul cieľ. Vypočul si pieseň pustovníka, odhodil luk a stal sa jeho žiakom.

Sú to legendy a príbehy, nie historické správy.

Čo pribudlo neskôr

Životopis Milarepu spísal až v 15. storočí jogín Cangňon Heruka, teda takmer štyristo rokov po jeho smrti, a pridal doň mnoho zázračných príbehov. Škola Kagju, ktorá považuje Milarepu za jedného z otcov, sa neskôr rozrástla do mocných kláštorov, hoci sám Milarepa žil osamote v jaskyniach.

Zaujímavosť

Žihľava, ktorú jedol Milarepa, je tá istá rastlina, ktorá rastie v našich lesoch. Polievka z mladých žihľav je naozaj výživná, má veľa železa a vitamínu C. Viac o nej v našom Atlase bylín.

Čína, Tibet a Ďaleký východ: ďalší učitelia

Zdroje