Vstúp do lesa
Bonsaj

Bonsaj od základov

Strom v miske, ktorý rastie desiatky rokov. Bez mágie génov: iba rez, drôt, nádoba a trpezlivosť.

Otvoriť Bonsaj v aplikáciianimované návody a mapa yamadori

Štýly bonsaje

Formálne vzpriamený (Chokkan)

Rovný, zvislý kmeň zužujúci sa smerom nahor; prvé konáre asi vo štvrtine výšky. Dobrý na začiatok.

Neformálne vzpriamený (Moyogi)

Kmeň jemne zohnutý do tvaru písmena S, konáre na vonkajších stranách oblúkov, vrchol nad základňou.

Naklonený (Shakan)

Kmeň naklonený na jednu stranu, ako strom na vetre alebo v tieni; prvý konár vyrovnáva sklon na opačnej strane.

Kaskáda (Kengai)

Kmeň klesá pod dno misky – ako strom visiaci zo skalného útesu.

Polokaskáda (Han-kengai)

Kmeň klesá pod okraj misky, ale nie nižšie než jej dno; často takmer vodorovne.

Literárny (literati) (Bunjingi)

Vysoký, štíhly, často kľukatý kmeň s malým počtom konárov iba pri vrchole – minimalizmus inšpirovaný čínskym maliarstvom.

Bičovaný vetrom (Fukinagashi)

Kmeň a všetky konáre sú vychýlené na jednu stranu, ako na horskom hrebeni alebo na pobreží.

Metlovitý (Hokidachi)

Rovný kmeň sa rozvetvuje asi v tretine výšky do všetkých smerov do guľovitej koruny; typický pre listnaté stromy (napr. brest).

Dvojkmeň (Sokan)

Dva kmene z jedného koreňa – jeden výrazne hrubší a vyšší ako druhý.

Les (skupina) (Yose-ue)

Niekoľko až niekoľkých desiatok stromov (zvyčajne nepárny počet) v jednej plytkej miske, ktoré tvoria miniatúrny les s hĺbkou.

Pltť (spojené korene) (Ikadabuki (netsunagari))

Strom položený na boku: kmeň zakoreňuje a konáre z hornej strany sa stanú radom nových kmeňov. Netsunagari je variant s kľukatým, spojeným koreňom.

Na skale / korene na skale (Ishitsuki / Seki-joju)

Ishitsuki: strom rastie v škárach skaly vyplnených zeminou. Seki-joju: korene obopínajú kameň a schádzajú do zeminy v miske. Názvoslovie býva v zdrojoch zmiešané.

Druhy stromov

Borovica lesná (Pinus sylvestris)

Kôra krásnej farby, často sa vyskytuje a dobre znáša tvarovanie.

Smrek obyčajný (Picea abies)

Dostupný, vhodný na formálny štýl a les.

Smrekovec opadavý (Larix decidua)

Rýchlo hrubne, je krásny na jeseň, vhodný ako yamadori.

Borievka obyčajná (Juniperus communis)

Klasika pre mŕtve drevo (jin, shari).

Tis obyčajný (Taxus baccata)

Dlhoveký, výborne znáša rez, krásne mŕtve drevo. Chránený druh.

Hrab obyčajný (Carpinus betulus)

Veľmi obľúbený v bonsajoch, dobre sa rozvetvuje a znáša rez.

Buk lesný (Fagus sylvatica)

Hladká, strieborná kôra; ľahko dostupný zo živých plotov.

Dub letný (Quercus robur)

Symbol sily, hrubá kôra, pôsobivý kmeň.

Javor poľný (Acer campestre)

Malé listy, korkovitá kôra, krásny na jeseň; odporúčaný dokonca aj na shohin.

Brest hrabolistý (Ulmus minor)

Drobné listy, husté vetvenie – ideálny na metlovitý štýl.

Hloh jednosemenný (Crataegus monogyna)

Kvety, plody, tŕne a zaujímavá štruktúra v zime; častý yamadori z pasienkov.

Trnka (Prunus spinosa)

Biele kvety zavčasu na jar a tmavomodré plody.

Breza previsnutá (Betula pendula)

Biela kôra – efektný les (yose-ue).

Lipa malolistá (Tilia cordata)

Po rezaní silno pučí, listy sa zmenšujú.

Vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare)

Veľmi tolerantný, vhodný pre začiatočníkov, ľahko dostupný v záhradníctve.

Jabloň lesná (Malus sylvestris)

Na jar obsypaná kvetmi, na jeseň malými jabĺčkami; dobre znáša rez.

Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia)

Perovité listy, krémové kvety, oranžové plody a ohnivá jeseň.

Kalina obyčajná (Viburnum opulus)

Biele kvety ako taniere a sklovité červené plody; po rezaní silno pučí.

Jelša lepkavá (Alnus glutinosa)

Rastie rýchlo, rýchlo hrubne a pekne sa vetví; má malé šišky.

Bršlen európsky (Euonymus europaeus)

Karmínové listy na jeseň a ružové plody s oranžovými semenami.

Najčastejšie chyby

Záhradný strom v byte

Domáce druhy potrebujú zimný pokoj vonku; v dome slabnú a hynú.

Polievanie „každú stredu“

Poliévaj vtedy, keď substrát preschne, nie podľa kalendára.

Zabudnutý drôt

Drôt vrastá do kôry a zanecháva jazvy – kontroluj ho každých pár týždňov.

Yamadori hneď do plochej nádoby

Čerstvo vykopaný strom potrebuje veľkú debničku a pokoj, nie bonsajovú nádobu.

„Mallsai“ z marketu

Hromadne vyrábané stromčeky s nalepenými kamienkami a zbitou zeminou – voda steká po lepidle, korene vysychajú. Odstráň kamienky a presaď.

Všetko naraz

Silný rez, presádzanie a defoliácia v tom istom roku strom oslabujú – rozlož práce v čase.

Obyčajná záhradná zemina

Zlepuje sa a dusí korene; používaj priepustnú minerálnu zmes.

Vykopávanie bez súhlasu

Strom z cudzieho lesa, národného parku či chránený druh je priestupok, nie koníček.

Zaujímavosti

Bonsaj nie je geneticky zakrpatený

Bonsaje sú obyčajné stromy z normálnych semien či odrezkov – malé vďaka nádobe, rezu a tvarovaniu.

Borovica, ktorá prežila Hirošimu

Borovica Yamaki (tvarovaná od roku 1625) prežila atómový výbuch a od roku 1976 je vo Washingtone.

Tisícročný figovník?

Ficus retusa v Múzeu Crespi (Parabiago, Taliansko) má mať približne 1000 rokov – ide o odhad múzea založený na histórii jeho opatrovateľov, nie o vedecké datovanie.

Bonsaj za milióny

Na konvencii v Takamatsu (2011) vystavili borovicu za približne 100 mil. jenov (~1,3 mil. USD); skutočná predajná cena nie je potvrdená.

Dedina bonsajov Omiya

Založili ju v roku 1925 majstri, ktorí utiekli z Tokia po zemetrasení v roku 1923; v roku 2025 oslávila 100. výročie.

Kokufu-ten

Najprestížnejšia výstava bonsajov na svete, koná sa od roku 1934 v Tokiu.

Svetový deň bonsajov

Saburo Kato (1915–2008) zo záhrady Mansei-en založil v roku 1989 World Bonsai Friendship Federation. Na jeho počesť sa od roku 2010 druhú sobotu v máji oslavuje Svetový deň bonsajov.

Goshin – „Strážca ducha“

Les z 11 borievok Johna Naku, tvarovaný od roku 1948; v roku 1984 ho darovali National Bonsai Foundation a dnes je ústredným exponátom pavilónu pomenovaného po ňom vo Washingtone.

Viac o bonsaji

Over si sám

  1. Odštipni končeky. Kúp dve rovnaké sadenice bazalky v kvetináči. Jednej odštipni končeky výhonka, druhej nie, a po 3 týždňoch spočítaj bočné výhonky.
  2. Malý kvetináč, malá rastlina. Zasaď dve semienka fazule: jedno do téglika od jogurtu, druhé do veľkého kvetináča. Po 6 týždňoch zmeraj výšku a spočítaj listy.
  3. Kedy poliať. Zváž kvetináč hneď po polievaní a potom každý deň v rovnakom čase. Zapíš, po koľkých dňoch je výrazne ľahší: tak spoznáš rytmus polievania.

Vedel si, že…