Čelná strana stromu
Je to strana, z ktorej sa na strom pozeráme. Vyberá sa tak, aby ukázala najkrajšie znaky: korene, pohyb kmeňa a vetvy.
Z čoho sa skladá bonsaj a na čo sa pozerať
Je to strana, z ktorej sa na strom pozeráme. Vyberá sa tak, aby ukázala najkrajšie znaky: korene, pohyb kmeňa a vetvy.
Nebari sú hrubé korene viditeľné nad zemou, ktoré sa od kmeňa rozbiehajú do strán. Najstaršia časť stromu a najťažšie na zmenu.
Kmeň by mal byť dole hrubý a smerom nahor čoraz tenší. Toto zužovanie sa nazýva zbiehavosť (angl. taper). Kmeň hrubší hore ako dole je chyba (opačná zbiehavosť).
Jemné zákruty kmeňa dodávajú stromu charakter. Vďaka nim strom vyzerá staršie a prirodzenejšie.
Je to najnižšia, najdlhšia a najhrubšia vetva. Rastie zhruba v 1/3 výšky kmeňa, z ľavej alebo pravej strany, mierne dopredu. Tá 1/3 je priemer, nie pevná miera.
Rastie na opačnej strane než prvá, trochu vyššie. Je o niečo kratšia a tenšia. Ďalšie vetvy sa takto striedajú: raz vľavo, raz vpravo, smerom nahor čoraz kratšie a tenšie.
Tretia vetva rastie vzadu, medzi prvými dvoma. Vďaka nej strom nie je plochý a má hĺbku.
Toto je vrchol stromu. Mal by byť jeden. Môže byť rovný alebo mierne naklonený k pozorovateľovi, ale nikdy dozadu, od pozorovateľa.
Lístie rastie v samostatných zhlukoch ako malé obláčiky. Zhluky sa usporadúvajú v poschodiach, aby svetlo prenikalo dovnútra.
Sú to prázdne miesta medzi vetvami, cez ktoré vidno pozadie. Sú rovnako dôležité ako vetvy, lebo vďaka nim strom nevyzerá ako zhustená guľa.
Dĺžka misy je približne 2/3 výšky stromu (pri širokom strome: 2/3 šírky koruny). Hĺbka misy zodpovedá približne hrúbke kmeňa tesne nad zemou. Kaskádové stromy dostávajú hlbšie misy a lesy plytké a dlhé.