Vstúp do lesa
Czuang-tsy
Čína, Tibet a Ďaleký východ · taoizm

Czuang-tsy

asi 369 – 286 pred naším letopočtom · štát Song v Číne

Snívalo sa mu, že je motýľ, a nebol si istý, či sa teraz nesníva motýľovi, že je Čuang-c'.

Historická postava.

Otvor s ilustráciamiobrazy, legendy a ďalší učitelia

Kým bol

Čuang-c' bol nenápadný úradník, ktorý strážil sad s lakovými stromami. Keď ho chcel kráľ urobiť svojím ministrom, odmietol. Radšej žil chudobne a slobodne než v poctách a strachu.

Jeho kniha, pomenovaná po ňom, je zbierka podobenstiev, vtipov, dialógov a čudných príbehov. Rozprávajú sa v nej mudrci, mrzáci, mäsiari, stromy a zvieratá. Čuang-c' sa smeje z ľudskej vážnosti, z učených sporov a z toho, ako veľmi sa bojíme smrti.

Pokladá sa za druhého, po Lao-c', majstra taoizmu, ale jeho štýl je celkom iný: ľahký, zábavný, plný fantázie.

Čo učil

Relatívnosť všetkého

Čo je pre jedného krásne, je pre druhého škaredé. Čo je pre človeka pohodlným domovom, je pre rybu smrťou. Naše súdy závisia od toho, kde stojíme.

Zbytočné je cenné

Krivý strom, z ktorého sa nedajú urobiť dosky, rastie pokojne stovky rokov, lebo ho nikto nezotne. Niekedy je najlepšie nebyť užitočný pre všetkých.

Plynúť s prírodou

Majster robí všetko ľahko, lebo nebojuje s prirodzenosťou vecí, ale ide za ňou.

Smrť je premena

Život a smrť sú ako striedajúce sa ročné obdobia. Nemá zmysel nariekať nad zmenou, ktorá patrí k poriadku sveta.

Jeho slová

„Raz sa Čuang-c' snívalo, že je motýľ. Radostne poletoval a nevedel, že je Čuang-c'. Zrazu sa prebudil a bol sám sebou. Teraz nevie, či bol Čuang-c', ktorému sa snívalo, že je motýľ, alebo je motýľ, ktorému sa sníva, že je Čuang-c'.”
Čuang-c', kapitola 2
„Všetci poznajú úžitok z toho, čo je užitočné, ale nikto nepozná úžitok z toho, čo je neužitočné.”
Čuang-c', kapitola 4

Legendy a príbehy

Kuchár Ting

Kráľov kuchár rozoberal vola tak ľahko, akoby tancoval. Jeho nôž bol ostrý ako nový, hoci ho používal devätnásť rokov. Prezradil kráľovi tajomstvo: nerozsekáva kosti, len vedie nôž v štrbinách medzi kĺbmi, tam, kde je prázdno. Kráľ povedal, že sa od neho naučil, ako žiť.

Radosť rýb

Čuang-c' šiel s priateľom po moste nad riekou Chao a povedal: pozri, ako voľne plávajú ryby, to je ich radosť. Priateľ sa opýtal: nie si ryba, odkiaľ vieš, že sa tešia? Čuang-c' odpovedal: nie si ja, odkiaľ vieš, že nevidím?

Bubon pri truhle

Keď zomrela Čuang-c'ova žena, prišiel priateľ s kondolenciou a našiel ho sedieť na zemi, ako búcha do misy a spieva. Pobúril sa. Čuang-c' odpovedal, že najprv plakal, ale potom pochopil, že jej život a smrť sú ako striedanie ročných období a že teraz pokojne spí vo veľkom dome sveta.

Sú to legendy a príbehy, nie historické správy.

Čo pribudlo neskôr

Z tridsiatich troch kapitol knihy sa samotnému Čuang-c' podľa bádateľov zvyčajne pripisuje len prvých sedem. Zvyšok sú práce jeho žiakov a nasledovníkov. Náboženský taoizmus ho neskôr urobil nesmrteľným, hoci sám hovoril, že smrť je prirodzená a netreba sa jej báť.

Zaujímavosť

Slávny sen o motýľovi sa dnes pripomína vo filozofii aj vo filmoch, napríklad v rozhovoroch o tom, či je svet, ktorý vidíme, skutočný.

Čína, Tibet a Ďaleký východ: ďalší učitelia

Zdroje