
Kopájka obyčajná
Pelobates fuscus
Podsaditý obojživelník s vyguľatými očami so zvislou zrenicou ako u mačky. Deň trávi zahrabaný v piesočnatej zemi, ktorú rozhrabáva tvrdými mozoľmi na zadných nohách. Keď je podráždený, vylučuje z kožných žliaz látku voňajúcu cesnakom.
Ako rozpoznať
- dĺžka 5 – 8 cm, hladká koža
- veľké, vyguľaté oči so zvislou zrenicou
- chrbát svetlosivý alebo olivový s tmavými škvrnami
- na spodnej strane zadných nôh tvrdý, rohovitý mozoľ na hrabanie
- keď ho prekvapíš, neutečie, ale zahrabe sa do zeme
Kde žije
Nížiny celej krajiny. Piesočnaté pôdy, polia, zeleninové záhrady, vresoviská a okraje borovicových lesov. Na párenie si vyberá rybníky, priekopy a zaplavené lúky.
Kedy ho uvidíš
Párenie v marci a apríli, niekedy znova v lete. Mimo párenia aktívna v noci, od jari do jesene. Zimuje zahrabaná hlboko v zemi.
Stopy
Neres v podobe hrubého povrazu dlhého 40 – 100 cm a širokého asi 2 cm, ovinutého okolo rastlín vo vode. Pulce sú obrovské, až do niekoľkých cm, dlhšie ako dospelá žaba.
Keď ho stretneš
Nevykopávaj ju a nepreňášaj. Ak pri kopaní v záhrade nájdeš kunku hrabavú, jemne ju polož do vlhkej, mäkkej zeme vedľa. Po dotyku si umy ruky. Záhrada bez chémie a s kyprou pôdou je pre ňu najlepším miestom.
Zaujímavosť
Keď kopájku chytíš za kožu, zavonia cesnakom, postaví sa na zadné nohy, nafúkne sa a hlasno kriští. Jeden z jej starších vedeckých názvov je Rana alliacea, teda žaba cesnaková.