
Zeler obyčajný
Apium graveolens L.
Poľské ľudové názvy: selery, seler korzeniowy, seler naciowy, seler liściowy
Tradičné použitie
V prvom rade zelenina a korenie, pestované viac ako 2000 rokov. V starých herbároch sa koreň, vňať a semená odporúčali ako močopudný prostriedok a na povzbudenie trávenia. Monografia EMA pre zeler neexistuje a chýbajú kvalitné klinické štúdie týchto použití. Zeler poskytuje draslík a vlákninu. Za vôňu zodpovedajú ftalidy (napr. butylftalid a sedanolid).
Ako vyzerá
Dvojročná rastlina so silnou, charakteristickou vôňou, vysoká do 1 m. Stonka hranatá, dutá. Listy lesklé, tmavozelené, perovité, s kosoštvorcovitými, zárezmi členenými úsekmi; u stonkového zeleru s hrubými, mäsitými stopkami. Drobné belavé alebo zelenkastobiele kvety v malých okolíkoch bez obalov. Plody drobné, asi 2 mm. U koreňovej odrody mäsitý, guľatý koreň.
Zber
Zbiera sa: koreň, listy (vňať), plody (semená).
Kedy: júl – október.
Forma: kuchyňa, šťava, nálev zo semien.
Dvojníci
- ihlica jedovatá (Cicuta virosa) – jedovatá, rastie pri vode, podzemok s komôrkami
- blen čierny a bolehlav škvrnitý – jedovaté zontyľkovité rastliny s bielymi okolíkmi; divý zeler v Poľsku nerastie, preto nezbieraj „divý zeler“
Informácie majú vzdelávací charakter a opisujú tradičné používanie podľa monografií EMA/HMPC (Európskej agentúry pre lieky a jej výboru pre rastlinné lieky). Nenahrádzajú radu lekára ani lekárnika. Nikdy nejedz rastlinu, ktorú nepoznáš na 100 %.
