
Žerucha lúčna
Cardamine pratensis L.
Poľské ľudové názvy: rzeżucha, rzeżucha dzika
Tradičné použitie
Monografia EMA chýba. V ľudovom liečiteľstve sa žerucha lúčna pokladala za rastlinu močopudnú a povzbudzujúcu trávenie a čerstvé listy sa jedli na jar ako zdroj vitamínu C. Ostrú chuť dávajú zlúčeniny síry (izotiokyanáty) ako u iných kapustovitých. Klinické štúdie potvrdzujúce liečivý účinok chýbajú.
Ako vyzerá
Trváca bylina vlhkých lúk vysoká 15–50 cm. Pri zemi má ružicu perovito delených listov s okrúhlymi lístkami; koncový lístok je najväčší. Listy na stonke majú úzke, kopijovité lístky. V apríli a máji voľný strapec bledofialových alebo bielych kvetov so 4 lupienkami. Plody sú dlhé, úzke šešuľky do 25 mm.
Zber
Zbiera sa: mladé listy, kvety.
Kedy: marec – máj.
Forma: kuchyňa (čerstvá do šalátov a tvarohovej nátierky).
Dvojníci
- Žerucha horká – rastie pri vode, kvety biele s fialovými prašníkmi; tiež jedlá, horká
- Potočnica lekárska – rastie vo vode, kvety drobné, biele; divú nejedz surovú (parazity)
Informácie majú vzdelávací charakter a opisujú tradičné používanie podľa monografií EMA/HMPC (Európskej agentúry pre lieky a jej výboru pre rastlinné lieky). Nenahrádzajú radu lekára ani lekárnika. Nikdy nejedz rastlinu, ktorú nepoznáš na 100 %.
