
Veronika potočná
Veronica beccabunga L.
Tradičné použitie
Zo všetkých veroník sa jedla najčastejšie, najmä na dedine v čase hladu. V ľudovom liečiteľstve sa považovala za prostriedok čistiaci, protizápalový, mierne močopudný a proti skorbutu; v skutočnosti obsahuje málo vitamínu C a staré šťavy skorbut liečiť nemohli. Rozdrvená vňať sa prikladala na popáleniny a vredy. Monografia EMA neexistuje; považuje sa za rastlinu s malou liečivou hodnotou.
Ako vyzerá
Vodná trvalka 20–60 cm s mäsitými, takmer oblými stonkami, ktoré v dolnej časti poliehajú a zakorenujú sa v uzlinách. Listy protistojné, vajcovité, tupé, mäsité, holé a lesklé, plytko pílkovité. Drobné modré kvety 5–8 mm so 4 korunnými lupeňmi s tmavšími žilkami, v riedkych strapcoch z kútov horných listov.
Zber
Zbiera sa: vňať, mladé listy.
Kedy: máj – august.
Forma: kuchyňa (po uvarení), obklad.
Dvojníci
- potočnica lekárska – listy perovité, kvety biele; jedlá
- veronika barinná a veronika vodná – listy úzke, sediace; neškodné
- jedovatá bolehlav jedovatý (Cicuta virosa) – rastie na rovnakých miestach; smrteľne jedovatá, listy perovité
Informácie majú vzdelávací charakter a opisujú tradičné používanie podľa monografií EMA/HMPC (Európskej agentúry pre lieky a jej výboru pre rastlinné lieky). Nenahrádzajú radu lekára ani lekárnika. Nikdy nejedz rastlinu, ktorú nepoznáš na 100 %.
