
Mrlík biely – lebeda
Chenopodium album L.
Poľské ľudové názvy: lebioda
Tradičné použitie
Monografia EMA chýba. Kedysi sa vňať a koreň podávali pri kašli a chronickom zápale priedušiek a zvonka na rany; dnes sa mrlík v bylinkárstve nepoužíva. Je to predovšetkým divá zelenina: mladé listy obsahujú veľa bielkovín, vitamínu C a provitamínu A. Jedával sa na predjarí a počas vojen; počas obliehania Leningradu chránil ľudí pred skorbutom.
Ako vyzerá
Jednoročná burina, od niekoľkých centimetrov do 3 m, pokrytá múčnatým, strieborným povlakom, najmä na mladých listoch a vrcholoch výhonkov. Listy kosoštvorcovité až kopijovité, nerovnomerne zubaté, sivozelené; horné celistvookrajové. Stonka ryhovaná, často s purpurovými škvrnami pri base listových stopiek. Drobné zelenkavé kvety v klbkách tvoria klasy a metliny.
Zber
Zbiera sa: mladé listy a výhonky, semená.
Kedy: máj – september.
Forma: kuchyňa (varený ako špenát), kaša a múka zo semien.
Dvojníci
- Ľuľok čierny – JEDOVATÝ (glykoalkaloidy a saponíny vo vňati a nezrelých plodoch); listy tmavozelené, bez múčnatého povlaku, kvety biele so žltým stredom, plody sú čierne bobule
- Loboda (rod Atriplex) – podobná, tiež jedlá; má iné plody v dvoch priskvetných listeňoch
Informácie majú vzdelávací charakter a opisujú tradičné používanie podľa monografií EMA/HMPC (Európskej agentúry pre lieky a jej výboru pre rastlinné lieky). Nenahrádzajú radu lekára ani lekárnika. Nikdy nejedz rastlinu, ktorú nepoznáš na 100 %.