
Šiška, ktorá cíti dážď
Mŕtve šupiny, ktoré sa samy hýbu
✦ Potvrdené
Polož šišku na radiátor a otvorí sa. Hoď ju do vody a zatvorí sa. A pritom je mŕtva. Kto ňou hýbe?
Kto: Colin Dawson, Julian Vincent, Lakshminarayanan Mahadevan a tím z MIT · Kedy: 1997–2017 · Kde: Reading, Veľká Británia a Cambridge, USA
Príroda a vynález
Šupina šišky má dve vrstvy. Jedna napučiava od vlhkosti, druhá takmer vôbec. Keď sa vlhkosť mení, šupina sa ohýba ako bimetalový teplomer.
Materiály a tkaniny, ktoré samy otvárajú klapky, keď rastie vlhkosť, napríklad bežecký odev s klapkami otvárajúcimi sa od potu.
Príbeh
Šiška borovice dozrieva dlho a potom musí vypustiť semená s vetrom. Najlepšie v suchý deň, aby doleteli ďaleko. Preto sa otvára, keď je sucho, a zatvára sa v daždi.
V roku 1997 Colin Dawson, Julian Vincent a Anne-Marie Rocca opísali v Nature, ako to funguje. Bunky dozretej šišky sú mŕtve, takže pohyb je celkom pasívny. Robí ho samotná stavba šupiny a jej bunkových stien.
V roku 2009 Lakshminarayanan Mahadevan z Harvardu preskúmal tempo otvárania a zatvárania a potom vyrobil z papiera a plastu umelý kvet, ktorý rozkvitá a zatvára sa podľa vlhkosti.
Tím z MIT v roku 2017 zašiel ďalej. Na tenkú fóliu naniesol živé bunky baktérií, ktoré napučiavajú od vlhkosti. Z takejto fólie vyrobil klapky na chrbte bežeckého odevu. Keď sa bežec spotí, klapky sa pootvoria a vpustia vzduch.
Ako to funguje
- Dve vrstvy: Spodok šupiny má vlákna, ktoré silno napučiavajú od vody. Vrch napučiava slabo.
- Ohnutie: Keď jedna vrstva rastie viac ako druhá, celá šupina sa ohne. Mokrá šupina zatvára šišku, suchá ju otvára.
- Bez motora: Netreba ani prúd, ani svaly. Stačí zmena vlhkosti a pohyb sa dá opakovať stovky ráz.
Over si sám
- Šiška v miske: Hoď otvorenú šišku borovice do misky s vodou. Za hodinu bude zatvorená. Vytiahni ju a nechaj na parapete na deň. Znova sa otvorí.
- Šiška vo fľaši: Zatvorenú, mokrú šišku zasuň do pohára s úzkym hrdlom. Keď vyschne a otvorí sa, nedá sa vybrať. Hostia sa budú čudovať.
- Papierová šupina: Zlep dokopy pásik tlačiarenského papiera a pásik lepiacej pásky. Dýchni naň alebo ho polož na vlhkú handričku. Pásik sa ohne, pretože papier napučiava a páska nie.
Čo je isté
Mechanizmus opísali Dawson, Vincent a Rocca (Nature, 1997) a kvantitatívne Reyssat a Mahadevan (Journal of the Royal Society Interface, 2009). Prototyp odevu s klapkami reagujúcimi na pot opísali v Science Advances v roku 2017. Stále ide hlavne o prototypy, nie o masové oblečenie.