Vstúp do lesa
Ohybné sklo
Stratené tajomstvá majstrov

Ohybné sklo

Remeselník, ktorý ukázal cisárovi nerozbitný pohár

☾ Nepotvrdené

Remeselník hodil sklenený pohár pred cisárom o zem. Nerozbil sa, len sa prehol. Vyklepal ho kladivkom. Cisár ho dal zabiť.

Kto: Bezmenný remeselník z rozprávania · Kedy: vláda Tiberia, 14 – 37 n. l. · Kde: Rím

Pozri si ilustrovaný príbehfotografie, animácie a pokusy, ktoré si môžeš urobiť sám

Príbeh

Príbeh rozpráva Petronius v „Satyrikone“ a potom Plínius Starší v „Prírodopise“. Istý remeselník priniesol cisárovi Tiberiovi pohár zo skla, ktoré sa nerozbíjalo.

Pred očami dvora ho hodil na dlážku. Pohár sa len prehol. Remeselník vytiahol z záhybov tógy kladivko a pokojne ho vyklepal. Rátal s veľkou odmenou.

Cisár sa opýtal, či tento postup pozná ešte niekto. Keď počul, že nie, nechal vynálezcu popraviť. Vraj sa bál, že takéto sklo zníži hodnotu zlata a striebra. Iní dodávali, že chcel chrániť sklárske dielne.

Už Plínius dodal, že tento príbeh je „rozšírenejší než istý“. Rímske sklo poznáme z tisícok nálezov a nie je medzi nimi ohybné. Historik Robert Forbes predpokladal, že ide o sklo ohnuté za tepla, napríklad v držadlách nádob.

Ako to malo fungovať

  1. Krehké sklo: Obyčajné sklo nemá usporiadané kryštály. Malá ryha sa pri údere šíri ďalej a sklo praskne namiesto toho, aby sa ohlo.
  2. Sklo dnes: Corning od roku 2012 vyrába Willow Glass, sklo také tenké, že sa dá zvinúť do rolky. Ohybné sklo existuje, ale nedá sa vyklepať kladivom.
  3. Kalenie: Chemicky kalené sklo, ako je v telefónoch, má stlačený povrch a vydrží omnoho viac. Ale stále praskne, a neohne sa.

Over si sám

  1. Sklo alebo plast: Vezmi prázdnu zaváraninovú fľašu a plastový pohár. Poklopkaj na ne necht a započúvaj sa. Sklo zvoní vysoko a čisto, plast dutо. Nič nehádž.
  2. Ohnuté sklíčko: Prezri si zblízka displej starého telefónu so zaoblenými okrajmi. Toto sklo bolo v továrni ohnuté za tepla, nie kladivom.
  3. Príbeh v dvoch verziách: Prečítaj si Plíniov úryvok o skle (kniha 36) v preklade. Nájdi vetu, v ktorej sám autor priznáva, že si tým príbehom nie je istý.

Čo je isté

Neexistuje žiadny nález ani nezávislý zdroj, ktorý by potvrdzoval ohybné sklo v starovekom Ríme. Plínius sám označil príbeh za neistý. Súčasné veľmi tenké sklo je ohybné, ale žiadne sklo sa nesprávajú ako kov pod kladivom.

Prečo sa stratilo: Podľa rozprávania dal cisár Tiberius sťať vynálezcu, keď ten prisahal, že nikto okrem neho tajomstvo nepozná. S ním mal zahynúť aj recept.

Zdroje