
Hnutie Zeleného pásu
Ženy, ktoré zasadili desiatky miliónov stromov
✦ Potvrdené
Ženy z kenských dedín sa sťažovali, že chýba drevo na kúrenie, čistá voda a jedlo. Biologička odpovedala jednoducho: sadíme stromy.
Kto: Wangari Maathai · Kedy: 1977–2011 · Kde: Keňa
Príbeh
Wangari Maathai (1940 – 2011) sa narodila v dedine Ihithe v Keni. Vďaka štipendijnému programu študovala biológiu v USA. Ako prvá žena vo východnej a strednej Afrike získala doktorát.
Dedinské ženy jej hovorili, že potoky vysychajú, dreva na kúrenie je čoraz menej a pôda chudobnie. Všetko pre vyrúbané lesy.
V roku 1977 založila hnutie, ktoré platilo ženám za sadenie stromov a starostlivosť o sadenice. Nazvali ho Hnutie Zeleného pásu. Rozšírilo sa do ďalších krajín Afriky.
Bojovala aj proti úradom, ktoré chceli zastavať parky a lesy. Bola zatknutá a polícia ju zbila. Neprestala.
V roku 2004 ako prvá Afričanka dostala Nobelovu cenu za mier. Výbor o nej napísal: myslí globálne, koná lokálne.
Ako to funguje
- Škôlky: Ženy zbierali semená miestnych stromov a pestovali sadenice v malých škôlkach pri domoch.
- Odmena za strom: Za každú sadenicu, ktorá sa ujala, dostali malú odmenu. Oplatilo sa starať, nielen sadiť.
- Strom je voda: Les zadržiava dážď, chráni pôdu pred spláchnutím a napája potoky. Vracia sa drevo, ovocie a čistá voda.
Over si sám
- Vlastná škôlka: Na jeseň pozbieraj niekoľko žaluďov alebo gaštanov, zasaď ich do črepníkov so zemou a nechaj na balkóne cez zimu. Na jar polievaj. Zapíš si, koľko ich vyklíči.
- Tieň stromu: V horúci deň polož dlaň na asfalt na slnku a potom do tieňa veľkého stromu. Rozdiel teploty je práca stromu.
- Spočítaj stromy: Spočítaj stromy na svojej ulici a skontroluj, koľko z nich sú mladé sadenice. Zamysli sa, kde by sa dali vysadiť ďalšie.
Čo je isté
Podľa výboru Nobelovej ceny prispelo Hnutie zeleného pásu k vysadeniu viac ako 30 miliónov stromov. Súvislosť lesov s ochranou pôdy a vody je dobre preskúmaná.