
Železný stĺp z Dillí
Viac ako 1600 rokov na daždi a takmer bez hrdze
✦ Potvrdené
Nechaj klinec na daždi a o rok bude hrdzavý. V Dillí stojí železný stĺp vysoký vyše sedem metrov, ktorý už šestnásť storočí takmer nehrdzavie.
Kto: Kováči z čias kráľa Čandraguptu II. · Kedy: ok. 400 n.e. · Kde: Dillí, India
Príbeh
Stĺp je vysoký 7,21 m, má priemer okolo 41 cm a váži vyše šesť ton. Nápis v sanskrte hovorí o kráľovi Čandrovi, stotožňovanom s Čandraguptom II. z dynastie Guptovcov, ktorý vládol okolo rokov 375 – 415.
Pôvodne stál inde, pravdepodobne pri jaskyniach Udajagiri. V 11. storočí ho previezli do Dillí. Dnes stojí na nádvorí mešity v komplexe Kutub Minar, zapísanom na zozname UNESCO.
Stĺp bol vykutý zváraním kusov železa za tepla. Je to veľký výkon: kováči museli ručne spojiť mnoho blokov do jedného piliera s hmotnosťou niekoľkých ton.
Dlhé roky kolovali teórie o kove z vesmíru a stratenej technike. Odpoveď priniesol metalurg R. Balasubramaniam z Kánpuru. Železo stĺpa obsahuje veľa fosforu a drobných čiastočiek trosky. Vďaka nim sa na povrchu vytvára tenká, tesná vrstva, ktorá zastavuje ďalšiu hrdzu.
Ako to funguje
- Fosfor: Starí kováči nepridávali do pece vápno a drevené uhlie z niektorých rastlín bolo bohaté na fosfor. Železo ho obsahuje v priemere 0,25 %, niekoľkokrát viac ako súčasné.
- Troska: Drobné vtrúseniny trosky a oxidov v kove na začiatku urýchľujú koróziu, ale zároveň sťahujú fosfor pod hrdzu.
- Štít: S časom vzniká pod hrdzou vrstva fosforečnanu železa. Klíma Dillí so suchým a vlhkým obdobím jej pomáha zhustnúť. Vrstva uzatvára kov pred kyslíkom.
Over si sám
- Preteky klincov: Polož tri obyčajné klince na tanieriky: jeden suchý, jeden vo vode z vodovodu, jeden v slanej vode. Každý deň urob fotku a porovnaj, ktorý hrdzavie najrýchlejšie.
- Sucho a vlhko: Dva klince nechaj na parapete. Jeden zvlhčuj každý deň, druhý raz za týždeň. Po mesiaci porovnaj hrdzu.
- Ochranná vrstva: Jeden klinec potri jedlým olejom, druhý nechaj bez ničoho a oba polož na mokrú papierovú utierku. Olej, rovnako ako vrstva na stĺpe, odrezáva kyslík a vodu.
Čo je isté
Odolnosť stĺpa proti korózii vysvetlil výskum zloženia a ochrannej vrstvy (R. Balasubramaniam, Current Science). Kľúčové sú fosfor, vtrúseniny trosky a suchá klíma.
Prečo sa stratilo: Kováči svoju metódu nezapísali. Moderné hutníctvo fosfor zo železa zámerne odstraňuje, pretože pri kovaní a zváraní robí oceľ krehkou, takže spôsob, ktorý stĺp chránil, vyšiel z používania.