Vstúp do lesa
Grécky oheň
Stratené tajomstvá majstrov

Grécky oheň

Plameň, ktorý horel na vode

◐ Skúmané

Byzantské lode chrlili oheň, ktorý voda nezhasila. Recept bol štátnym tajomstvom a zanikol spolu s cisárstvom.

Kto: Kallinikos z Heliopolisu · Kedy: ok. 672 · Kde: Konštantínopol

Pozri si ilustrovaný príbehfotografie, animácie a pokusy, ktoré si môžeš urobiť sám

Príbeh

Okolo roku 672 prišiel do Konštantínopolu architekt Kallinikos, utečenec zo Sýrie. Priniesol so sebou recept na tekutý oheň.

Byzantínci ho metali z bronzových sifónov na prove lodí. Horel na hladine mora a naháňal strach. Pomohol obrániť mesto počas arabských obliehaní v rokoch 674–678 a 717–718.

Receptúru poznalo len niekoľko rodín a cisár zakázal prezradiť ju cudzincom. Časom sa stratila a dodnes nikto nevie, aké bolo jej presné zloženie.

Ako to funguje

  1. Palivo: S najväčšou pravdepodobnosťou ropa od Čierneho mora, možno s borovicovou živicou, ktorá tekutinu zahusťovala.
  2. Sifón: Tekutina sa ohrievala v uzavretej nádrži a pumpou sa vytláčala cez bronzovú rúru, ako z plameňometu.
  3. Na vode: Ropa je ľahšia ako voda, takže horela na vlnách. Uhasil ju vraj len piesok, ocot alebo moč.

Over si sám

  1. Olej na vode: Nalej do pohára vodu a na ňu lyžicu oleja, bez akéhokoľvek ohňa. Olej zostane na hladine, preto horiacu ropu nemožno uhasiť vodou.
  2. Čítaj kroniky: Byzantské kroniky opisujú sifóny, rúry a oheň horiaci na mori. Vypíš všetky podrobnosti, ktoré nájdeš, a porovnaj ich s verziami historikov.
  3. Mapa ropy: Nájdi na mape prirodzené úniky ropy pri Čiernom a Kaspickom mori. Byzancia mala k nim bližšie, než si myslíš.

Čo je isté

Zbraň určite existovala, potvrdzujú to byzantské aj arabské kroniky. Sporné je jej zloženie. Historici najčastejšie tipujú ropu so živicou, ale dôkaz chýba.

Prečo sa stratilo: Tajomstvo sa strážilo tak dobre, že zaniklo spolu s ľuďmi, ktorí ho poznali.

Zdroje