
Rosalind Franklin
Snímka 51 a dvojitá špirála
✦ Potvrdené
Jedna fotografia z jej laboratória ukázala tvar DNA. Videli ju iní, bez jej vedomia, a práve oni dostali Nobelovu cenu.
Kto: Rosalind Franklin · Kedy: 1951–1958 · Kde: King's College London
Príbeh
Rosalind Franklinová bola chemička a majsterka röntgenovej kryštalografie. Počas vojny skúmala póry v uhlí, čo pomohlo pri výrobe plynových masiek a vyniesla jej doktorát v Cambridgi.
V roku 1951 prišla na King's College v Londýne skúmať DNA. S doktorandom Raymondom Goslingom robila röntgenové snímky vlákien DNA. Najslávnejšia z nich, snímka 51, ukazuje zreteľný kríž, znak špirály.
Začiatkom roka 1953 Maurice Wilkins ukázal túto snímku Jamesovi Watsonovi bez súhlasu Franklinovej. Watson a Crick využili aj jej údaje zo správy. Čoskoro oznámili model dvojitej špirály. V tom istom čísle Nature vyšiel článok Franklinovej a Goslinga.
Franklinová prešla k výskumu vírusov, vrátane vírusu tabakovej mozaiky. Zomrela na rakovinu vaječníkov v roku 1958 vo veku 37 rokov. V roku 1962 dostali Nobelovu cenu Watson, Crick a Wilkins. Ceny sa neudeľujú posmrtne.
Ako to funguje
- Promienie X: Röntgenové lúče prechádzajú vláknom DNA a rozptyľujú sa na pravidelne usporiadaných atómoch.
- Vzor na filme: Na filme vzniká vzor škvŕn. Kríž v tvare písmena X znamená špirálu.
- Čítanie: Z vzdialeností škvŕn sa dá vypočítať stúpanie špirály a jej šírka. To dalo čísla potrebné pre model.
Over si sám
- Tieň pružiny: Vyber pružinu z pera a posviet na ňu baterkou zboku na stenu. Tieň je cikcak. Špirála vždy dáva taký vzor, a v röntgene kríž.
- Záclona a lampa: Večer sa pozri na vzdialenú lampu cez hustú záclonu alebo látku dáždnika. Uvidíš kríž zo svetiel. Pravidelná sieť rozptyľuje svetlo tak, ako DNA röntgenové lúče.
- Špirála z drôtu: Ovi dva farebné drôtiky okolo ceruzky, stiahni ich a roztiahni. Máš model dvojitej špirály. Spočítaj, koľko závitov sa zmestí na 10 centimetrov.
Čo je isté
Snímka 51 a údaje Franklinovej boli kľúčové pre model dvojitej špirály z roku 1953. Historici ju čoraz zreteľnejšie uznávajú ako rovnocennú spoluobjaviteľku štruktúry DNA.