
Chrobák, ktorý pije hmlu
Púštny chrobák z Namibu a siete zachytávajúce vodu zo vzduchu
◐ Skúmané
Na jednej z najsuchších púští sveta prší zriedka, ale nadránom sa od oceánu priblíži hmla. Istý čierny chrobák sa postaví na hlavu a pije ju z vlastného chrbta.
Kto: Andrew Parker, Chris Lawrence · Kedy: 2001–2010 · Kde: Púšť Namib, Namíbia
Príroda a vynález
Chrobáky z Namibu sa za úsvitu vyšplhajú na chrbát duny, postavia sa chrbtom k vetru a zdvihnú zadoček. Hmla sa usadzuje na krovkách, kvapky im stekajú priamo do papule.
Siete na lapanie hmly v Čile, Peru a Maroku a materiály s bodkami, ktoré striedavo priťahujú a odpudzujú vodu.
Príbeh
Púšť Namib sa tiahne pozdĺž Atlantiku. Studený morský prúd spôsobuje, že takmer neprší, ale veľa rán začína hustou hmlou od oceánu.
V roku 2001 Andrew Parker a Chris Lawrence opísali v Nature chrobáka z rodu Stenocara. Jeho chrbát pokrývajú hrbolčeky, ktorých vrcholky sú hladké a priťahujú vodu, a doliny medzi nimi sú voskové a odpudzujú ju. Kvapky rastú na vrcholkoch a potom sa po vosku skotúľajú do papule.
Nápad obišiel svet. Laboratóriá začali vyrábať povrchy s bodkami priťahujúcimi a odpudzujúcimi vodu a dizajnéri kreslili veže a stany lapajúce hmlu.
Ale v roku 2010 švédski výskumníci Thomas Nørgaard a Marie Dacke preskúmali niekoľko druhov. Ukázalo sa, že na hlave stojí hlavne hladký chrobák Onymacris unguicularis a Stenocara to nerobí. Krovky všetkých skúmaných druhov boli celé vodoodpudivé. Najdôležitejší sa ukázal postoj, nie hrbolčeky.
Siete na lapanie hmly fungujú naozaj, ale vznikli nezávisle od chrobáka. V Čile a Maroku zásobujú dedinu pitnou vodou z hmly.
Ako to funguje
- Postoj: Chrobák stojí na chrbte duny so zdvihnutým zadočkom proti vetru. Hmla naňho fúka sama.
- Kvapka rastie: Drobné kvapôčky hmly sa na krovkách spájajú do čoraz väčších kvapiek.
- Stekanie: Ťažká kvapka steká po naklonenom chrbte do papule. Sieť na hmlu funguje rovnako: kvapky sa zbierajú na vláknach a stekajú do žľabu.
Vyšetrovanie: fakty a teórie
Zdokumentované
- Chrobák Onymacris unguicularis sa v hmle postaví na hlavu a pije vodu zo svojho chrbta.
- Siete na zachytávanie hmly dodávajú vodu v niekoľkých suchých krajinách.
- Škvrnité povrchy z laboratórií zachytávajú hmlu lepšie ako jednoliate.
Teórie
- Hrbolčeky Stenocary. Argumenty prívržencov: Parker a Lawrence opísali hrbolčeky s hladkými vrcholmi a voskovými údoliami. Čo hovoria dokumenty: Článok v Nature z roku 2001 a fotografie z mikroskopu.
- Rozhoduje postoj. Argumenty prívržencov: Krovky rôznych chrobákov zachytávali podobné množstvá vody a na hlave stál hladký druh. Čo hovoria dokumenty: Merania Nørgaarda a Dackeho (Frontiers in Zoology, 2010).
Čo nevieme: Či Stenocara v teréne využíva hmlu aj iným spôsobom ako státím na hlave. Ako veľmi pomáha stavba krovák, keď je hmla veľmi riedka.
Over si sám
- Hmla z rozprašovača: Zaves na palicu kúsok jemnej siete alebo záclony a zboku ju postrekuj hmlou z rozprašovača na kvety. Podlož tanierik a zmeraj, koľko vody steká za päť minút.
- Voskové škvrny: Natri sviečkou polovicu kresliaceho papiera z technického bloku (bez zapaľovania). Postrieka papier hmlou. Na voskovej časti sú kvapky okrúhle a skotúľajú sa, na čistej vsiaknu.
- Ranná rosa: Skoro ráno polož na trávu plastovú tácku, našikmo naklonenú. Po hodine skontroluj, či sa na dne nazbierala voda z rosy.
Čo je isté
Pitie hmly chrobákmi z Namibu je isté, potvrdené pozorovaniami. Teória, že Stenocara má špeciálne hrbolčeky priťahujúce vodu (Nature, 2001), bola spochybnená výskumom z roku 2010: rozhoduje postoj a krovky boli vodoodpudivé.