Nereaguje, nedá sa s ňou nadviazať kontakt
Ak dýcha, ulož ju do stabilizovanej polohy na boku a neodchádzaj.
Príručka psychologickej prvej pomoci pre sprevádzajúce osoby
Niekto vedľa teba prežíva veľmi ťažký moment po halucinogénnych hubách alebo inej psychedelickej látke: bojí sa, plače, nevie, kde je. Najviac môžeš urobiť pokojnou, láskavou prítomnosťou. Tento návod, založený na skúsenostiach organizácií zameraných na znižovanie škôd a na vedeckých výskumoch, ukazuje krok za krokom, ako pomôcť a kedy privolať záchranárov.
Pokojný rozhovor pomáha pri strachu a panike, ale nenahradí záchranárov, keď je ohrozené zdravie alebo život. Ak vidíš ktorýkoľvek z týchto príznakov, volaj hneď:
Ak dýcha, ulož ju do stabilizovanej polohy na boku a neodchádzaj.
Vracanie a hnačka, ktoré sa začnú až po niekoľkých až desiatich hodinách (zvyčajne 6 – 24 h), nie sú od psilocybínu, ale môžu byť smrteľnou otravou, napr. muchotrávkou zelenou. Choďte do nemocnice, aj keď príznaky na chvíľu ustúpia.
Operátor linky 112 pomôže posúdiť situáciu. Radšej zavolaj raz zbytočne navyše.
Dobrovoľníci Zendo Project už roky pomáhajú ľuďom pri ťažkých zážitkoch na festivaloch. Ich prístup stojí na štyroch jednoduchých zásadách.
Odveď osobu na tiché, chránené miesto, ďaleko od davu, hlasnej hudby, vody, ohňa a ulice. Zmierni svetlo, podaj deku, ak jej je zima.
Nemusíš nič napravovať. Sadni si vedľa, na dohľad, a buď pokojnou prítomnosťou. Nechaj zážitok plynúť jeho vlastnou cestou.
Nechaj ju hovoriť o tom, čo sa deje. Počúvaj so záujmom, nehodnoť a nepresviedčaj, že to je „nepravda“. Pocity sú skutočné, aj keď obrazy nie sú.
Strach, plač či smútok zvyčajne pominú a neskôr môžu byť dôležitým zážitkom. Nemusíš ich zastavovať. Tvojou úlohou je bezpečie a prítomnosť.