
Štedré dni
Gody (staropoľský názov Vianoc), štedrý večer (po ukrajinsky)
Zimný sviatok slnovratu, ktorého stopa sa zachovala v poľštine, pretože Vianoce sa kedysi nazývali Gody. Samotné pomenovanie „Szczodre Gody“ ako názov pohanského sviatku je z veľkej časti súčasná rekonštrukcia. Mnohé štedrovečerné zvyky však majú predkresťanské korene: snop obilia v izbe, veštby, delenie sa o jedlo so zomretými a so zvieratami.
Aká istá je táto vedomosť
Ľudové povery
Odkiaľ o tom vieme
Etnografia 19. a 20. storočia (Oskar Kolberg „Lud“, Kazimierz Moszyński „Kultura ludowa Słowian“); staropoľský názov „Gody“; koledníčke obrady.
V čo sa veriť
Verilo sa, že v najdlhšie noci navštevujú domy zomretí, preto sa im nechávalo jedlo. Koledníci s turoňom a kozou chodili po domoch, aby gazdom zabezpečili úrodu.
Kde
Všetci Slovania (v Poľsku: Gody)
Zaujímavosť
Slovo „kolęda“ nie je slovanské: pochádza z latinského calendae, teda prvého dňa mesiaca, a k Slovanom sa dostalo cez Byzanciu.
Obraz je umelecká vízia založená na archeológii a opisoch, nie verná kópia.