
Poludnica
Přypołdnica (po lužicky), polednice (po česky), žitná baba
Démon polí, ktorý sa zjavoval presne na poludnie v čase žatvy. Opisovali ju ako vysokú ženu v bielom rúchu, niekedy so srpom. Trestala tých, ktorí pracovali v najväčšej páľave.
Aká istá je táto vedomosť
Ľudové povery
Odkiaľ o tom vieme
Etnografia 19. a 20. storočia (Oskar Kolberg „Lud“, Kazimierz Moszyński „Kultura ludowa Słowian“); lužické a české záznamy.
V čo sa veriť
Na poludnie sa práca prerušila a oddychovalo sa v tieni. Lužickí Srbi rozprávali, že poludnica kladie otázky, a kto s ňou nedokáže hovoriť až do konca poludňajšej hodiny, príde o zdravie alebo o život. Deti ňou strašili, aby nechodili do obilia.
Kde
Poľsko, Lužica, Česko
Zaujímavosť
Za týmto presvedčením pravdepodobne stojí úpal, ktorý postihoval žencov pracujúcich v najhorúcejšej dennej dobe.
Obraz je umelecká vízia založená na archeológii a opisoch, nie verná kópia.