
Polevik
Polewoj, połewik
Démon poľa žijúci v obilí a staral sa oň, mužský náprotivok poludnice. Opisovali ho ako nízkeho mužíka so zemitou pleťou, s klasmi namiesto brady. V južnom Rusku mal zelené vlasy. Zjavoval sa na poludnie a pri západe slnka na medzi.
Aká istá je táto vedomosť
Ľudové povery
Odkiaľ o tom vieme
Etnografia 19. a 20. storočia, najmä ruská; B. a A. Podgórscy, „Wielka księga demonów polskich“ (2005).
V čo sa veriť
Polevik zvádzal ľudí na poli na scestie. Spiacich na medzi na poludnie dusil a šliapal po nich a obzvlášť nebezpečný bol pre opitých. Počas žatvy utekal pred kosákmi a skrýval sa v poslednom snope. Tento snop sa s úctou odnášal do stodoly, aby polevik prežil do jari.
Kde
Východní Slovania; podobné povery u západných Slovanov
Zaujímavosť
Viera v ducha ukrytého v poslednom snope sa spája so zvykmi dožinkových slávností. Posledný snop sa v mnohých regiónoch slávnostne vozil domov a uchovával sa do ďalšieho siatia.
Obraz je umelecká vízia založená na archeológii a opisoch, nie verná kópia.