
Dziady
Jesenné a jarné dziady, Radunica (po rusky), dušičky
Obrad kŕmenia a spomínania duší predkov, vykonávaný niekoľkokrát do roka, najčastejšie na jeseň a na jar. Najlepšie je opísaný v Bielorusku a na Litve, kde rodina pripravovala večeru a pozývala zosnulých k stolu. Mickiewicz z neho prebral námet drámy, ale silno ho pretvoril.
Aká istá je táto vedomosť
Ľudové povery
Odkiaľ o tom vieme
Bieloruská a litovská etnografia 19. storočia; Adam Mickiewicz, „Dziady“ (Dedovia), časť II (1823).
V čo sa veriť
Duše prichádzali do domu občerstviť sa, preto sa časť jedla odkladala pre ne a po večeri sa neupratovalo. Pomáhalo sa aj chudobným, ktorí sa modlili za zosnulých.
Kde
Bielorusko, Litva, východné Poľsko; podobné obrady u všetkých Slovanov
Zaujímavosť
Slovo „dziady“ znamenalo tak predkov, ako aj potulných žobrákov, ktorí sa za almužnu modlili za duše.
Obraz je umelecká vízia založená na archeológii a opisoch, nie verná kópia.