
Veniec z Kupalovej noci
slovanské obrady
Takto to vyzerá vo tvojom profile
Tento artefakt čaká niekde v lese. Keď ho nájdeš pri hubárčení, jeho animovaná ikona sa rozsvieti v tvojich Trofejách, vo Vitríne artefaktov. Bežný artefakt dáva 5 b. v lige.
V najkratšiu noc roka dievčatá pleli vence z bylín a kvetov, vkladali do nich zapálenú sviečku a púšťali ich na vodu. Zvyk prežil dodnes v svätojánskych Vencoch.
Pôvod
Venčeky púšťané na vodu sú súčasťou obradov Kupalovej noci, sviatku letného slnovratu, ktorý Slovania oslavovali v najkratšiu noc v roku. Kresťanstvo ich spojilo s vigíliou sv. Jána Krstiteľa (23. júna) a v Poľsku ich opísal už Jan Kochanowski v „Svätojánskej piesni o Sobótke“ (vyd. 1586).
História
Večer pred najkratšou nocou v roku chodili dievčatá na lúky a zbierali bylinky, ktoré mali mať v tej chvíli najväčšiu moc: palinu, ľubovník, nazývaný aj svätojánska bylina, harmanček, materinu dúšku a poľné kvety. Splietali z nich venčeky, vplietali do nich stuhy a často aj zapálenú sviečku alebo lúč.
Keď na kopcoch horeli sobótky a mládež skákala cez oheň, dievčatá schádzali k rieke. Každá púšťala svoj venček na vodu a sledovala, čo sa s ním stane. Chlapci čakali dolu prúdom, niekedy v člnoch, niekedy vplav, aby vylovili venček tej, ktorá sa im páčila. Kto venček vylovil, mal právo na jej pozornosť a niekedy to bol začiatok dvorenia.
Podľa správania venčeka sa veštila budúcnosť. Keď plával rýchlo a ďaleko, predpovedal skorú svadbu a šťastie. Keď sa točil na mieste alebo pristál pri brehu, znamenal ďalší rok starej dievky. Keď sa potopil alebo zhasla sviečka, veštil nešťastie, ba až smrť. Ak plávali dva venčeky spolu, dievčatá mali byť dlho blízkymi priateľkami.
Kochanowski v „Svätojánskej piesni o Sobótke“ dal slovo dvanástim pannám, ktoré pri sobótkovom ohni v Čiernom Lese spievajú postupne piesne o láske, práci a dedinskom živote. Cirkev sa po stáročia snažila vykoreniť staré zvyky, ale venčeky prežili, pretože natrvalo zrástli so dňom sv. Jána.
Ako pôsobí
Veniec bol veštbou: ak odplával ďaleko, ohlasoval šťastie a skorú svadbu, ak sa krútil na mieste, starodievoctvo. Veniec, ktorý sa potopil, veštil nešťastie. Chlapci skákali do vody, aby vylovili veniec vyvolenej.
Sily
- Veštba lásky: Podľa zvyku cesta venčeka po vode predpovedala, či sa dievča čoskoro vydá.
- Výber milovaného: Chlapec, ktorý vylovil venček, mal byť súdený jeho majiteľke.
- Sila bylín: Verilo sa, že bylinky nazbierané v svätojánsku noc chránia pred chorobami, uhranutím a bleskom.
- Varovanie osudu: Potopenie venčeka alebo zhasnutie sviečky predpovedalo nešťastie.
Osudy
Jednotlivé venčeky každý rok odplávajú s prúdom, ale zvyk nikdy nezanikol. Dnes sú Venčeky veľkými mestskými slávnosťami, okrem iného v Krakove pod Wawelom a vo Varšave nad Vislou, spojenými s koncertmi a ohňostrojmi.
V kultúre
„Svätojánska pieseň o Sobótke“ od Kochanowského je najslávnejší staropoľský opis Kupaly. Krakovské Venčeky nad Vislou sa konajú ako mestská udalosť od roku 1992.
Zaujímavosť
Jan Kochanowski opísal svätojánske obrady v „Svätojánskej piesni o Sobótke“. Krakov každý rok usporadúva Venčeky nad Vislou pod Wawelom, ako mestskú udalosť od roku 1992.