
Gygov prsteň
grécka filozofia (Platón)
Takto to vyzerá vo tvojom profile
Tento artefakt čaká niekde v lese. Keď ho nájdeš pri hubárčení, jeho animovaná ikona sa rozsvieti v tvojich Trofejách, vo Vitríne artefaktov. Vzácny artefakt dáva 15 b. v lige.
Zlatý prsteň z príbehu, ktorý Platón vložil do úst Glaukonovi v dialógu „Štát“. Pastier Gyges ho našiel po zemetrasení v podzemnej jaskyni, na prste obrovskej mŕtvoly ukrytej v bronzovom koni.
Pôvod
Prsteň nepochádza z mytológie, ale z filozofie. Rozpráva o ňom Glaukón v II. knihe Platónovho „Štátu“, napísaného okolo roku 375 pred n. l., ako o myšlienkovom experimente. V Platónovom texte je hrdinom pastier nazvaný „predok Lýdčana Gygea“, hoci tradične sa hovorí jednoducho o Gygeovi.
História
Pastier slúžil kráľovi Lýdie v Malej Ázii. Jedného dňa, po veľkom lejaku a zemetrasení, sa na mieste, kde pásol stáda, otvorila trhlina. Zostúpil do nej a uvidel divy, a medzi nimi dutého koňa z bronzu s malými dvierkami. Vnútri ležal mŕtvy, väčší než obyčajný človek, nahý, iba s jedným zlatým prsteňom na prste. Pastier prsteň vyzliekol a odišiel.
Na mesačnom zhromaždení pastierov, ktorí podávali kráľovi správu o stádach, sa hral s prsteňom. Keď otočil očko do vnútra dlane, všimol si, že ostatní o ňom hovoria ako o niekom neprítomnom. Keď otočil očko von, opäť ho videli. Vyskúšal to niekoľkokrát a vždy to fungovalo.
Pastier sa postaral o to, aby ho poslali ako posla ku kráľovi. Na dvore zviedol kráľovnú, spolu s ňou zabil kráľa a sám zasadol na lýdsky trón. Glaukón tvrdí, že každý, spravodlivý či nie, by sa zachoval rovnako, keby mal dva takéto prstene a mohol robiť čokoľvek bez svedkov. Ľudia sú podľa neho čestní len zo strachu pred trestom.
Sokrates sa počas zvyšku „Štátu“ snaží túto tézu vyvrátiť. V desiatej knihe dospeje k záveru, že spravodlivosť je dobrá sama osebe a treba ju zvoliť, aj keby niekto mal Gygov prsteň a k tomu ešte Hádovu prilbu. Nespravodlivý človek, aj keď bez trestu, je podľa Sokrata otrokom vlastných túžob.
Ako pôsobí
Podľa príbehu stačí otočiť očko prsteňa dovnútra dlane a majiteľ sa stane neviditeľným. Otočenie na druhú stranu vráti viditeľnosť. Gyges to využil na to, aby zviedol kráľovnú, zabil lýdskeho kráľa a prevzal trón. Platón sa tak pýta, či by niekto zostal čestný, keby ho nikto nevidel.
Sily
- Neviditeľnosť: Otočenie očka do vnútra dlane urobí majiteľa neviditeľným.
- Úplná kontrola: Otočenie na opačnú stranu okamžite vráti viditeľnosť.
- Skúška charakteru: Prsteň ukazuje, aký človek skutočne je, keď ho nikto nevidí.
- Cesta na trón: V príbehu dal obyčajnému pastierovi moc nad kráľovstvom.
Osudy
Prsteň je literárny výmysel, ale Gyges bol skutočným lýdskym kráľom v 7. storočí pred Kristom, spomínaným v asýrskych kronikách kráľa Aššurbanipala ako Gugu. Herodotos rozpráva, že Gyges zabil kráľa Kandaula a oženil sa s jeho manželkou z celkom iného dôvodu: kráľ ho prinútil tajne sa pozerať na nahú kráľovnú.
V kultúre
Cicero uvažoval o Gygovom prstení v spise „O povinnostiach“ a Friedrich Hebbel napísal dráma „Gyges a jeho prsteň“ (1856). Často ho porovnávajú s Jedným prsteňom z Tolkienovho „Pána prsteňov“, hoci niet dôkazu, že sa Tolkien podľa neho inšpiroval.
Zaujímavosť
Gyges bol skutočným lýdskym kráľom, ktorý vládol v 7. storočí pred Kristom. Herodotos opísal jeho cestu k moci úplne inak, bez akéhokoľvek čarovného prsteňa.