Vstúp do lesa
Mandragora, ilustracja
ilustrácia AI
Pokladnica legiend · Alchýmia

Mandragora

stredovek

Vzácny · 15 b.
SvetAlchýmiaMocSmrteľný krikDar druidaVýkrik koreňa

Takto to vyzerá vo tvojom profile

Tento artefakt čaká niekde v lese. Keď ho nájdeš pri hubárčení, jeho animovaná ikona sa rozsvieti v tvojich Trofejách, vo Vitríne artefaktov. Vzácny artefakt dáva 15 b. v lige.

Pozri si animovanú kartu v Pokladnici →

Skutočná rastlina z čeľade ľuľkovitých, ktorej koreň pripomína ľudskú postavu. Obrástla množstvom legiend a v stredoveku platila za atribút čarodejníkov. Pozor: je silne jedovatá, nesmieš ju jesť ani sa jej zbytočne dotýkať!

Pôvod

Mandragora je skutočná rastlina zo oblasti Stredozemného mora a Blízkeho východu, ktorej rozvetvený koreň pripomína ľudskú postavu. Zmieňuje sa o nej už Kniha Genezis (kap. 30) a v 4. stor. pred n. l. opísal grécky botanik Theofrastos rituály jej zbierania. Pozor: celá rastlina je silno jedovatá.

História

V Biblii malý Rúben nájde na poli počas žatvy plody mandragory a prinesie ich matke Lei. Ráchel, druhá Jakubova žena, ktorá nemohla mať deti, o ne požiada sestru a výmenou jej ustúpi noc s manželom. Mandragora totiž platila za rastlinu priaznivú plodnosti a láske. Ráchel neskôr porodila Jozefa.

Theofrastos písal, že zberač musí okolo rastliny mečom narysovať kruh a podrezávať koreň tvárou na západ. Jozef Flavius opísal podobný koreň zvaný baaras, ktorého dotyk mal zabíjať, preto sa na vytrhnutie používal pes. Tento motív rozvinul stredovek: psa priviazali ku koreňu, zapchali si uši a hodili psovi kúsok mäsa. Pes šklbal, koreň vyšiel s výkrikom a pes padol mŕtvy.

V Nemecku mandragoru nazývali Alraune alebo Galgenmännlein, teda „mužíček spod šibenice“. Verilo sa, že rastie tam, kde zavesili zločinca. Vysušený koreň obliekali do šatočiek, kúpali ho vo víne a uchovávali v škatuľke ako domáceho ducha, ktorý prináša bohatstvo, ale aj nešťastie, ak sa ho zanedbá.

Vlastniť mandragoru mohlo byť nebezpečné. V procese s Johankou z Arku v roku 1431 jej okrem iného vyčítali, že pri sebe nosila mandragoru na šťastie, čo poprela. V stredovekých herbároch koreň kreslili ako malého človiečika a spisovatelia od Shakespeara po Machiavelliho využívali jej zlú povesť.

Ako pôsobí

Podľa povestí mandragora vytrhnutá zo zeme vydáva výkrik, ktorý zabije každého, kto ho započuje. Preto k jej koreňu priviazali povrazom čierneho psa a zberač si zapchal uši a odišiel. Z koreňa sa vyrábali amulety na šťastie.

Sily

Osudy

Mandragora rastie divo v stredomorských krajinách a v Poľsku ju možno vidieť iba v niektorých botanických záhradách. Najstaršie kresby koreňa v ľudskej podobe sa zachovali v stredovekých kódexoch, okrem iného v takzvanom Viedenskom Dioskoridovi zo 6. storočia.

V kultúre

Shakespeare spomína krik mandragory v „Rómeovi a Júlii“, Niccolò Machiavelli napísal komédiu „Mandragola“ (okolo 1518) a v „Harrym Potterovi a Tajomnej komnate“ (1998) študenti presádzajú kričiace mandragory so slúchadlami na ušiach.

Zaujímavosť

Mandragora sa spomína už v Knihe Genezis, kde sa oň hádajú Ráchel a Lea. Obsahuje jedovaté alkaloidy, okrem iného atropín.

Pozri v Pokladnicianimovaná karta, nájdi ho v lese

Zdroje