Vstúp do lesa
Papraďový kvet, ilustracja
ilustrácia AI
Pokladnica legiend · Slovania

Papraďový kvet

slovanské presvedčenie

Vzácny · 15 b.
SvetSlovaniaMocBohatstvo a šťastieDar druidaŠťastie z noci Kupaly

Takto to vyzerá vo tvojom profile

Tento artefakt čaká niekde v lese. Keď ho nájdeš pri hubárčení, jeho animovaná ikona sa rozsvieti v tvojich Trofejách, vo Vitríne artefaktov. Vzácny artefakt dáva 15 b. v lige.

Pozri si animovanú kartu v Pokladnici →

Podľa ľudového presvedčenia papraď kvitne iba raz do roka, v najkratšiu noc, v Noc Kupaly, a nálezca kvetu získa bohatstvo a šťastie. V skutočnosti paprade vôbec nekvitnú, rozmnožujú sa výtrusmi.

Pôvod

Viera v kvet paprade patrí k starému folklóru Slovanov, Baltov a iných národov Európy a spája sa s obradmi najkratšej noci v roku, Kupalovej noci, neskôr svätojánskej noci (z 23. na 24. júna). Podanie žilo v ústnom podaní na dedinách a v 19. storočí ho zapisovali etnografi a spracúvali spisovatelia, od Nikolaja Gogoľa po Józefa Ignacyho Kraszewského.

História

V svätojánsku noc, keď na kopcoch horeli vatry a dievčatá púšťali vence na vodu, tí najodvážnejší sa vydávali sami hlboko do lesa. Hľadali papraď, ktorá podľa starých rozprávaní raz za rok, presne o polnoci, vyženie ohnivý púčik. Kvet rozkvitol len na chvíľu a žiaril tak, že v lese sa rozjasnilo ako vo dne.

Cesta k nemu nebola ľahká. Podľa podaní kvet strážili zlé mocnosti: ozývalo sa vytie, hrmenie a volanie po mene, objavovali sa strašidlá a za chrbtom niekto šepkal, aby si sa obzrel. Kto podľahol strachu alebo otočil hlavu, prišiel o kvet navždy. V mnohých verziách si hľadač okolo seba nakreslil kruh a pod papraď rozprestrel biele plátno, aby kvet zachytil skôr, než zmizne.

Najslávnejšiu poľskú verziu rozpovedal Józef Ignacy Kraszewski. Jeho hrdina Jacuś počul o kvete od starej Niemczychy a po niekoľkých neúspešných pokusoch ho napokon získal. Kvet však stanovil podmienku: šťastie bude patriť iba jemu a nesmie sa oň s nikým podeliť. Jacuś býval v palácoch a mal všetko, čo si zaželal, ale nebol šťastný.

Trikrát sa vrátil do rodnej chalupy a zakaždým odišiel bez toho, aby pomohol chudobnej rodine, lebo sa bál, že príde o bohatstvo. Keď napokon pochopil, že šťastie, o ktoré sa nemožno podeliť, nie je šťastím, bolo už neskoro. Zem sa rozostúpila a pohltila ho aj s kvetom.

Temnú verziu tejto legendy použil aj Nikolaj Gogoľ v poviedke „Večer pred Ivanom Kupalom“ (1830). Chudobný paholok Petro získa kvet paprade s pomocou diabolského Basavriuka a čarodejnice, ale cena sa ukáže strašná a vykopané zlato sa nakoniec premení na črepy. V oboch príbehoch kvet plní želania, ale človeku vezme niečo cennejšie.

Ako pôsobí

Podľa povestí kvet rozkvitne o polnoci v Noc Kupaly a svieti tak jasno, že osvetľuje les. Strážia ho zlé mocnosti, ktoré strašia odvážlivca, aby sa vrátil. Kto ho odtrhne, získa bohatstvo a šťastie, no v mnohých verziách sa o ne nesmie s nikým deliť.

Sily

Osudy

Kvet nikto nikdy nenašiel, pretože paprade vôbec nekvitnú, rozmnožujú sa výtrusmi. Napriek tomu sa každý rok vo svätojánsku noc tisíce ľudí vydávajú na symbolické hľadanie počas slávností Kupaly a Vienkov po celom Poľsku.

V kultúre

Kraszewského rozprávka je jedna z najpopulárnejších lektúr poľských základných škôl. Kvet paprade sa objavuje aj v Gogoľovej poviedke z cyklu „Večery na samote pri Dikaňke“ a je symbolom mnohých svätojánskych slávností.

Zaujímavosť

Najslávnejšiu literárnu verziu povesti napísal Józef Ignacy Kraszewski v rozprávke „Kwiat paproci“. Jej hrdina Jacuś získa bohatstvo, o ktoré sa nesmie deliť, a nepriaznie mu šťastie.

Pozri v Pokladnicianimovaná karta, nájdi ho v lese

Zdroje

Over si sám

  1. Kôpky pod listom. V lete si pozri cez lupu spodnú stranu listu paprade v záhrade alebo v parku: hnedé bodky sú kôpky výtrusníc. Kvet nenájdeš. Neodtrhávaj papradie v lese, časť je chránená.
  2. Výtrusy na papieri. Polož na noc list paprade zo záhrady s hnedými kôpkami na biely papier pod misku. Ráno uvidíš hnedý prach výtrusov.

Vedel si, že…