
Bábka Marzanny
slovanské obrady
Takto to vyzerá vo tvojom profile
Tento artefakt čaká niekde v lese. Keď ho nájdeš pri hubárčení, jeho animovaná ikona sa rozsvieti v tvojich Trofejách, vo Vitríne artefaktov. Bežný artefakt dáva 5 b. v lige.
Marzanna je slamená bábka symbolizujúca zimu, ktorú topia alebo páliac na privítanie jari, dnes zvyčajne 21. marca. Zvyk pochádza zo starých slovanských obradov a už v roku 1420 proti nemu bojovala poznaňská synoda.
Pôvod
Marzanna je slamená bábka zimy a smrti z jarných obradov západných Slovanov, známa aj ako Śmiertka, Śmierć či Morena. Najstaršie poľské svedectvá pochádzajú z 15. storočia: zvyk zakázala synoda poznanskej diecézy v roku 1420 a Jan Długosz opísal Marzannu ako bohyňu.
História
Kedysi sa obrad nekonal 21. marca, ale vo štvrtú pôstnu nedeľu, ktorú v mnohých regiónoch volali „smrteľná“ alebo „biela“. Mládež vyrobila bábku zo slamy, obliekla ju do ženských handier, ozdobila korálkami a stuhami, niekedy jej dala na hlavu čepiec vydatej ženy. Takto pripravená Marzanna sa stala stelesnením všetkého zlého: zimy, hladu z predjaria, chorôb a samotnej smrti.
Bábku nosili po dedine za spevu piesní, v ktorých vyháňali Smrť z dediny. Potom ju niesli za hranice dediny, k rieke alebo rybníku, vyzliekli ju, niekedy podpálili a hodili do vody. Bolo dôležité, aby ju voda unášala, lebo spolu s bábkou odplávala aj zima. Pri návrate sa nesmelo obzerať, lebo kto sa obzrel, mohol ochorieť alebo privolať Smrť späť.
Hneď po rozlúčke so zimou vítali jar. Do dediny priniesli zelenú vetvu alebo stromček ozdobený stuhami a vyfúknutými vajíčkami, nazývaný gaik alebo „nové leto“, a so spevom s ním chodili od domu k domu. Smrť odchádzala a život sa vracal.
Cirkev sa po stáročia snažila tento zvyk zakázať. Poznaňský synod v roku 1420 nariadil kňazom dohliadať, aby sa v stredopôstnu nedeľu nevynášala „smrť“ a netopila vo vode. Obrad však prežil a kronikár Jan Długosz v 15. storočí považoval Marzannu za starú poľskú bohyňu, prirovnávanú k rímskej Ceres. Časť dnešných bádateľov sa k nej stavia opatrne, skôr ako k obradnej postave než k istému božstvu.
Ako pôsobí
Podľa obradu bábku oblečenú do ženského odevu a ozdobenú stužkami nosili s piesňami po dedine a potom ju spálili alebo utopili v rieke. Spolu s ňou mala odísť zima, choroby a všetko zlo. Pri návrate domov sa nesmelo obzerať dozadu, aby sa na seba nepritiahlo nešťastie.
Sily
- Vyhnanie zimy: Podľa povier utopenie alebo spálenie bábky ukončilo zimu a otvorilo cestu jari.
- Odohnanie chorôb: Spolu s bábkou mali z dediny odísť morové rany, hlad a smrť.
- Zákaz obzerať sa: Kto sa po obrade obzrel späť, mohol privolať nešťastie alebo chorobu.
- Privolanie úrody: Rozlúčka s Marzannou a privítanie gaika mali zabezpečiť úrodné polia v novom roku.
Osudy
Bábky Marzanny z podstaty veci neprežili, lebo každú topia alebo pália. Zvyk stále žije v poľských školách a škôlkach v prvý deň jari, hoci dnes sa topenie často nahrádza spálením na brehu alebo symbolickou rozlúčkou, aby sa neznečisťovali rieky.
V kultúre
Marzanna sa objavuje v mnohých poľských básňach a pesničkách pre deti o príchode jari. Jej česká a slovenská obdoba, Morana, je tam hrdinkou rovnakého obradu.
Zaujímavosť
Jan Długosz v 15. storočí opísal Marzannu (u neho „Marzyana“) ako poľskú bohyňu, zodpovedajúcu rímskej Ceres.