
Jablko sváru
mitologia grecka
Takto to vyzerá vo tvojom profile
Tento artefakt čaká niekde v lese. Keď ho nájdeš pri hubárčení, jeho animovaná ikona sa rozsvieti v tvojich Trofejách, vo Vitríne artefaktov. Bežný artefakt dáva 5 b. v lige.
Zlaté jablko s nápisom „pre najkrajšiu“, ktoré bohyňa sváru Eris hodila medzi hostí na svadbe Péleja a Thetis, pretože ju nepozvali. Spor Héry, Atény a Afrodity rozsúdil Paris, čo viedlo k trójskej vojne.
Pôvod
Príbeh o Parisovom súde obsahovala stratená epopeja „Kypria“ zo 7. storočia pred n. l., otvárajúca trójsky cyklus, a Homér spomína tento súd v 24. speve „Iliady“. Samotné zlaté jablko s nápisom „tej najkrajšej“ dosvedčujú až neskorší autori, napr. Lukianos zo Samosaty a rímsky mytograf Hyginus.
História
Zeus a Themis sa podľa „Kypríí“ rozhodli znížiť počet ľudí obývajúcich zem veľkou vojnou. Príležitosťou sa stala svadba hrdinu Péleusa a morskej nymfy Thetidy, budúcich rodičov Achilla, na vrchu Pelion. Pozvali všetkých bohov okrem Eris, bohyne sváru. Tá sa napriek tomu zjavila a hodila medzi hodujúcich zlaté jablko s nápisom „kallisti“.
O jablko sa pohádali tri bohyne: Héra, Diova manželka, Aténa, bohyňa múdrosti, a Afrodita, bohyňa lásky. Zeus nechcel rozhodovať spor medzi manželkou, dcérou a Afroditou, a preto nariadil Hermovi, aby bohyne zaviedol na vrch Ida pri Tróji. Tam pásol stáda Paris, syn kráľa Priama, v detstve opustený pre proroctvo, že privedie Tróju do skazy.
Každá bohyňa sa pokúšala podplatiť sudcu. Héra mu sľúbila vládu nad Áziou, Aténa víťazstvá vo vojne a múdrosť a Afrodita najkrajšiu ženu sveta. Paris vybral Afroditu. Najkrajšou ženou však bola Helena, manželka spartského kráľa Menelaa, a keď ju Paris uniesol do Tróje, Gréci sa vydali na desaťročnú vojnu.
Tak jediný plod priviedol k záhube Tróje, k smrti Achilla a Hektora a k bludným cestám Odysea. Héra a Aténa až do konca vojny zúrivo podporovali Grékov, lebo Parisovi neodpustili rozsudok. Sám Paris zahynul od šípu Filokteta a správa o Tróji sa zachovala v Homérových eposoch.
Ako pôsobí
Podľa mýtu jablko pôsobí ako iskra: stačí, aby dopadlo medzi niekoľko osôb, a každá ho pokladá za svoje. Bohyne požiadali Dia o rozsudok, ten však súd preniesol na trójskeho kráľoviča Parida. Afrodita mu sľúbila najkrajšiu ženu sveta, Helenu, a získala jablko, a únos Heleny rozpútal vojnu.
Sily
- Iskra sporu: Jablko vyvoláva hádku medzi každým, kto usúdi, že nápis sa týka práve jeho.
- Dvojznačný nápis: Slovo „kallisti“ neukazuje na žiadne meno, a preto si ho mohla každá bohyňa vziať na seba.
- Reťaz následkov: Drobný predmet spustí rad udalostí, ktorý sa skončí vojnou a pádom mesta.
- Nástroj osudu: V „Kypriách“ bol spor súčasťou Diovho plánu, takže jablko napĺňa vôľu bohov.
Osudy
Po súde jablko z príbehu zmizne, pripadlo Afrodite a žiadny mýtus nehovorí, čo s ním urobila. Prežilo ako poľské a európske príslovie označujúce predmet sporu. Stopy vojny, ktorú rozpútalo, archeológovia od čias Heinricha Schliemanna hľadajú na pahorku Hisarlık v Turecku.
V kultúre
Parisov súd maľovali okrem iných Lucas Cranach starší a Peter Paul Rubens (niekoľko verzií, jedna je v National Gallery v Londýne). Slovo „kallisti“ a zlaté jablko sa stali symbolom žartovného náboženstva diskordianizmu, opísaného v „Principia Discordia“.
Zaujímavosť
Grécky nápis znel „kallisti“, teda „najkrajšej“. Z tohto mýtu pochádza poľské slovné spojenie „jablko sváru“, označujúce predmet sporu.