
Piastov súdok
poľská legenda (Gallus Anonymus)
Takto to vyzerá vo tvojom profile
Tento artefakt čaká niekde v lese. Keď ho nájdeš pri hubárčení, jeho animovaná ikona sa rozsvieti v tvojich Trofejách, vo Vitríne artefaktov. Vzácny artefakt dáva 15 b. v lige.
Podľa kroniky Galla Anonyma chudobný oráč Piast a jeho žena Rzepicha pohostili dvoch pocestných, ktorých knieža Popiel vyhnal zo svojej hostiny. Piast pripravil na postrižiny syna len malý súdok piva, a predsa stačilo pre všetkých.
Pôvod
Príbeh zapísal Gall Anonym v prvej poľskej kronike, spísanej na začiatku 12. storočia. Gall uvádza, že Piast bol synom Chościska a jeho manželka sa volala Rzepka, v neskoršej tradícii Rzepicha. Prímenie „Kolár“ pridala Piastovi až neskoršia tradícia.
História
V Hnezdne panoval knieža Popiel. Práve usporadúval veľkú hostinu pri príležitosti postrižín svojich synov, čiže starého obradu, pri ktorom chlapcovi prvýkrát ostrihali vlasy a dali mu meno. Do hradiska prišli dvaja neznámi pútnici, no namiesto pohostinnosti ich stretla urážka a boli vyhnaní.
Pútnici zavítali do chyže chudobného oráča Piasta, ktorý tiež chystal postrižiny syna. Piast a Rzepka ich srdečne prijali, hoci mali máločo: sudok piva a prasiatko. Hostia im kázali nalievať smelo. Piva pribúdalo, až naplnili všetky nádoby požičané od susedov, a mäsa neubúdalo.
Vtedy pútnici chlapcovi ostrihali vlasy a dali mu meno Siemowit. U Popiela sa medzitým nádoby zrazu vyprázdnili.
Podľa Galla Siemowit vyrástol na udatného muža a stal sa kniežaťom, kým Popiela vyhnali z krajiny. Kronikár dodáva, že Popiela dostihli myši. Neskorší kronikári, najmä Wincenty Kadłubek, rozvinuli túto líniu do slávneho príbehu o myšiach, ktoré uhryzli krutého kniežaťa, podľa tradície vo veži nad jazerom Gopło v Kruszwici. Tajomných hostí neskoršia tradícia stotožňovala s anjelmi alebo svätcami.
Ako pôsobí
Podľa kroniky hostia kázali Piastovi pokojne čapovať a piva pribúdalo, až ním naplnili všetky požičané nádoby. Ani mäsa z prasiatka neubúdalo. Zázrak postihol tých, čo boli pohostinní, kým u Popiela stáli nádoby prázdne.
Sily
- Nekonečné pivo: Podľa kroniky piva v sudku pribúdalo, koľko len bolo treba naliať.
- Odmena za pohostinnosť: Zázrak stretol tých, ktorí pútnikov prijali, a skúpe knieža prišlo o svoje zásoby.
- Požehnanie rodu: Siemowitove postrižiny v Piastovej chyži predznamenali zrod dynastie Piastovcov.
- Rozmnožené jedlo: Spolu s pivom sa zázračne neubúdalo ani mäsa z prasiatka.
Osudy
Sudok sa stratil v hmlách legendy, ale rod, ktorému dal počiatok, vládol Poľsku do roku 1370 a v Sliezsku a na Mazovsku ešte dlhšie. Posledný sliezsky Piastovec zomrel v roku 1675.
V kultúre
Legendu preslávil román Józefa Ignacyho Kraszewského „Stará báj“ (1876), ktorý v roku 2003 sfilmoval Jerzy Hoffman. Slovo „piastovský“ dodnes znamená niečo staré a pôvodne poľské.
Zaujímavosť
Kronika Galla Anonyma, spísaná začiatkom 12. storočia, je najstaršou poľskou kronikou. Piastov syn Siemowit sa mal po zvrhnutí Popiela stať kniežaťom Polanov.